Vatikán

História _Catholic_Roman_Catholic_Church_Books__History_Church_History_Vatican_Secrets_-_Hidden_History_Eucharist_2

Ešte skôr ako vzniklo kresťanstvo bol Vatikán neobývanou oblasťou, ktorá bola považovaná za posvätnú alebo minimálne za neobývateľnú. Cisár Caligula tam okolo roku 40 n.l. začal stavať cirkus a slávny vatikánsky obelisk bol dovezený z Heliopolisu. Na vrchu Vaticano boli za vlády cisára Nera mučení prví kresťania a podľa tradície tam zomrel, ukrižovaný hlavou dole (neskôr sa obrátený kríž stal satanistickým symbolom), a bol pochovaný svätý Peter, nad hrobom ktorého bola v roku 320 n.l. postavená bazilika. Rozkvet cirkvi nastal za rímskeho cisára Konštantína Veľkého, ktorý povolil kresťanstvo ako nové náboženstvo. V 6. storočí bol postavený vatikánsky palác, ktorý je od roku 1378 stálym sídlom pápeža. V polovici 8. storočia sa na základe tzv. Pipinovej donácie ustanovil pápežský štát, ktorého je dnešný Vatikán nástupcom. V 14. storočí bola zahájená veľkolepá prestavba Vatikánu v duchu talianskej renesancie. Medzi maliarmi a tvorcami fresiek vynikli Fra Angelico, Raffael, Botticelli a Michelangelo, ktorý zanechal svoje nesmrteľné dielo v chrámu sv. Petra a v Sixtínskej kaplnke. Ďalšie významné stavby, na ktorých sa „podpísali“ renesanční umelci sú  Belvedere spojený s pápežovým palácom dvomi galériami a Apoštolská knižnica, obsahujúca pol milióna zväzkov a vzácnych dokumentov.

VaticanMuseumFresco

V roku 1929 bol podpísaný tzv. konkordát, teda súbor lateránskych zmlúv, podľa ktorých bol v rámci Ríma ustanovený mestský štát Vatikán v jeho dnešných hraniciach. Vatikán má všetky náležitosti štátu, teda banku a rozhlas, peniaze a známky, vlastné vojsko a nakoľko je sídlom Svätého stolca ako najvyššej autority katolíckej cirkvi, tak predstavuje významnú politickú a duchovnú silu, ktorá zjednocuje 700 miliónov katolíkov.

vatican-city-07

Svätá stolica je inštitúciou, ktorá v zmysle zákona a medzinárodnej praxe, je právnickou osobou, čo jej umožňuje podpisovať dohody a posielať i prijímať diplomatických zástupcov ako ktorýkoľvek iný štát. Svätá stolica a Mestský štát sú zvrchovanými subjektmi medzinárodného práva a sú spojené v osobe Najvyššieho veľkňaza, ktorý je zároveň hlavou štátu a má všetky práva. Riadi štát pomocouPápežskej komisie, ktorá je zriadená pre samotný Vatikán. Legislatívnu moc majú kardináli menovaní na 5 rokov.

Vatikán je štát v štáte. Dnes má sedem rozhlasových a jednu televíznu stanicu. Telefónna sieť sa zaraďuje medzi jednu z najdokonalejších. Jej vznik sa datuje do roku 1886 a tým si získala prvenstvo. Vatikán mal ako prvý štát na svete vlastnú telefónnu ústredňu a USA sa ňou môže chváliť až o 5 rokov neskôr. Čo sa týka leteckej dopravy – nad Vatikánom sú zakázané prelety.

Vlajka

erbVlajka Vatikánu má dva zvislé pruhy, žltý a biely. Uprostred bieleho sú prekrížené kľúče sv. Petra a tiara zo štátneho znaku. Kľúče sú obrátené von a pripomínajú evanjeliumsv. Matúša (… tebe dám kľúče od kráľovstva nebeského), ich farby symbolizujú zverenú moc prepúšťať a otvárať (strieborná, t. j. biela) aj zadržať a zatvárať (zlatá, t. j. žltá); červená šnúra ktorá kľúče zväzuje, dokladá, že obidve moci spolu súvisia. Žlto-biela tiara – trojnásobná pápežská koruna – predstavuje trojitý pápežský úrad, učiteľský, kňazský a pastiersky. Farby vlajky odpovedajú pápežskej kokarde, v ktorej bola červená roku 1808 po francúzskej okupácii Ríma nahradená bielou. V roku 1825 boli tieto farby oficiálne potvrdené pre vlajky cirkevného štátu. Odvodzujú sa však aj z farieb sväto-petrovských kľúčov, podľa tradície aj zo znaku kráľovstva jeruzalemského, zriadeného v dobe križiackych výprav (1099 až 1187), ktorý mal zlatý kríž na striebornom poli. Skutočnosťou je, že jeruzalemský kráľ Balduin III. (1141-1162) používal bielu zástavu, do ktorej si pridal jeho nástupca Amalrich I. (1162-1173) žltý kríž.
List vlajky je štvorcový a jej podoba je zakotvená v základnom zákone z roku 1929; v rokoch 1825 až 1878 bývala vlajkou pápeža.

Štátny znak Vatikánu

znakŠtátny znak Vatikánu je jedným zo štátnych symbolov štátu Vatikán.

Dnešný štátny znak sa vyvinul z erbu pápeža Martina V. (1417 – 1431) a jeho popis obsahuje dokument schválený pápežom Piom XI. v roku 1926.

Na červenom štíte sa pod zlato-striebornou trojitou pápežskou tiarou nachádzajú dva prekrížené svätopeterské kľúče. Pravý kľúč, zlatý, sa nazýva zväzovací, ľavý, strieborný, je rozväzovací. Ich pomenovanie vychádza z Matúšovho evanjelia (Mt 16, 18 – 19): 18 A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19 Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané na nebesiach, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebesiach.
Oba kľúče sú zviazané červenou šnúrou. Vrchol tiary tvorí zlaté ríšske jablko.