Encykliky a exhortácie

Encykliky

Svetlo viery (Lumen fidei) 

lumen fideiSvoju prvú encykliku Svetlo viery vydal pápež František 5. júla 2013 na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Encyklika deklaruje náväznosť na encykliky Benedikta XVI. o láske a nádeji i na jeho takmer dokončené prvotné znenie encykliky o viere. Encyklika reaguje na viacero moderných i starších autorov, cituje Nietzscheho, Martina Bubera, J. J. Rousseaua i Dostojevského, Romana Guardiniho, Ludwiga Wittgensteina, hlási sa k odkazu druhého vatikanského koncilu, analyzuje slovné hračky v originálnych biblických textoch.

Prvá encyklika pápeža Františka je venovaná téme viery, ako to vyjadruje jej názov Lumen fidei (Svetlo viery). Je adresovaná biskupom, kňazom, diakonom, zasväteným osobám a všetkým veriacim laikom. Svätý Otec ju podpísal na slávnosť sv. Petra a Pavla 29. júna 2013. Obsahom korešponduje s Rokom viery, ktorý vyhlásil Benedikt XVI. a ktorého slávenie pokračuje so súčasným Svätým Otcom Františkom.

Vyše 80-stranový dokument je rozvrhnutý do štyroch kapitol. Názov každej z nich tvorí motto v podobe biblického citátu.
Prvá časť nesie názov „Uverili sme v lásku“ (1 Jn 4,16). Hovorí o viere z pohľadu jednotlivca a z pohľadu dejín. Predstavuje vieru ako dlhú cestu, pričom sleduje Abraháma a ďalšie veľké postavy viery, zamýšľa sa aj nad pokušeniami neviery a idolatrie. Vieru vysvetľuje ako spoľahnutie sa na Boha, ktorý je vo svojom vzťahu k nám spoľahlivý, pričom najvyšším vyjadrením tejto spoľahlivosti je život Ježiša Krista.
Mottom druhej časti encykliky sú slová proroka Izaiáša: „Ak neuveríte, neporozumiete“ (por. Iz 7,9). Encyklika vysvetľuje vzťah viery k pravde a osobitný charakter poznávania vierou, pri ktorom viera vystupuje v spojení s láskou. Človek sa prijatím Božieho daru lásky stáva schopným vnímať svet novými očami. Na základe Jánovho evanjelia encyklika vysvetľuje rozličné úlohy, ktoré pri poznávaní vierou zohráva zrak a sluch. Ďalej podrobnejšie hovorí o vzťahu viery a rozumu a o úlohe viery v teológii.
Tretia časť je venovaná otázke odovzdávania viery. Nadpis „Odovzdávam vám to, čo som prijal“ je prevzatý z listu sv. Pavla Korinťanom (por. 1 Kor. 15,3). Cirkev je tu charakterizovaná ako Matka, ktorá nás učí rozprávať jazykom viery, pričom vzťah jednotlivca „ja“ nadobúda aj rozmer spoločenstva „my“. „Kto verí, nikdy nie je sám“, – hovorí encyklika (LF 39) a ďalej konkretizuje prostriedky, ktorými sa uskutočňuje odovzdávanie viery. Sú to najmä sviatosti, Vyznanie viery, Modlitba Pána a Desatoro. Tretiu kapitolu uzatvára téma jednoty a celistvosti viery.
Posledná, štvrtá časť, nesie názov „Boh im pripravuje miesto“ (por. Hebr. 11,16). Zameraná je na sociálny rozmer viery, na jej úlohu v službe spravodlivosti, pokoja a spoločného dobra. Viera sa tu predstavuje ako základ pre jednotu ľudstva, ktorá sa rúca, ak je postavená iba na kritériách užitočnosti. Viera totiž umožňuje vzájomné odpustenie a potvrdzuje víťazstvo dobra nad zlom. Konkrétnejšie sa encyklika venuje úlohe viery ako základu pre rodinný a manželský život. Pri uvažovaní nad úlohou viery ako posily v utrpení sa encyklika dostáva k téme kresťanskej nádeje a radosti a vrcholí v poukaze na dynamizmus viery, nádeje a lásky vo vzájomnom prepojení. Záver štvrtej časti tvorí pohľad na Pannu Máriu, u ktorej putovanie viery Starého zákona dospieva až k pohľadu na samotného vteleného Božieho Syna. Bodkou za encyklikou Lumen fidei je modlitba k Panne Márii ako Matke Cirkvi a Matke našej viery.
Prvú encykliku pápeža Františka robí osobitou fakt, že symbolicky prepája dva pontifikáty. Text z podstatnej časti vyšiel z pera Benedikta XVI., ktorý svoj prvý rukopis takmer stihol dokončiť. Vydaná encyklika však už nesie podpis jeho nástupcu. Pápež František v úvode encykliky priznáva autorstvo textu svojmu predchodcovi, keď píše: „Som mu za to hlboko vďačný. V Kristovom bratstve sa ujímam jeho vzácneho diela, pričom k textu pridávam niektoré ďalšie príspevky. Petrov nástupca, včera dnes i zajtra, je totiž stále povolávaný „upevňovať bratov“ v tom nesmiernom dare viery, ktorý Boh dáva ako svetlo na každodennú cestu“ (LF 7).
Pri prezentácii v Tlačovom stredisku Svätej stolice arcibiskup Müller poukázal na jasnú tematickú nadväznosť encykliky Lumen fidei na predchádzajúce encykliky Benedikta XVI., venované láske a nádeji. Kardinál Marc Ouellet charakterizoval novú encykliku slovami, že k doterajšej trilógii Benedikta XVI. na tému teologálnych cností sa takto doplnil posledný pilier. „Kto verí, vidí.“ – do týchto troch slov zhrnul posolstvo novej encykliky posledný z trojice prezentátorov, arcibiskup Fisichella. Poukázal na skutočnosť, ako sa slovná dvojica svetlo a viera v encyklike postupne objasňuje prostredníctvom ďalšej dvojice, ktorou je svetlo a láska.

Stiahnúť encykliku Lumen fidei

 

„Laudato si’, o starostlivosti o spoločný dom“

„Laudato si’,laudato si2 o starostlivosti o spoločný dom“ – toto je názov encykliky pápeža Františka o ekológii, ktorá bola publikovaná 18. júna 2015 napoludnie. Na tlačovej konferencii v Novej synodálnej aule vo Vatikáne ju predstavili kardinál Peter Turkson ako predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, metropolita Pergama Ioannis Zizioulas ako reprezentant Ekumenického patriarchátu a Pravoslávnej cirkvi a prof. John Schellnhuber, zakladateľ a riaditeľ Potsdamského inštitútu pre výskum dopadu klimatických zmien (Potsdam Institute for Climate Impact Research). Na brífingu mali novinári dispozícii text encykliky v taliančine, francúzštine, angličtine, nemčine, španielčine a portugalčine.

Vo Vatikánskom vydavateľstve Libreria Editrice Vaticana vyšlo 75-tisíc kópií v taliančine, ostatných 10-tisíc kópií v ďalších svetových jazykoch. Obal encykliky „Laudato si’, v dvoch rôznych odtieňoch modrej farby, symbolizujúcej ekológiu modrej planéty, odvolávajúc sa na biblické posolstvo zobrazuje pôsobivý pozlátený obraz „Stvorenie zvierat“ , prevzatý z mozaiky Normanskej katedrály v Monreale (Palermo). „Laudato si´“ – čiže „Buď pochválený“. Tento názov nesie nová encyklika pápeža Františka. Ide o citáciu slov sv. Františka Assiského z jeho „Chválospevu stvorenia“, známeho aj ako „Pieseň brata Slnka“.
Pozrime sa v skratke na jej obsah.«Aký typ sveta chceme odovzdať tým, ktorí prídu po nás, deťom, ktoré vyrastajú?» (160). Táto otázka je srdcom encykliky pápeža Františka Laudato si´, venovanej starostlivosti o náš spoločný dom. «Táto otázka sa netýka iba životného prostredia v izolovanom zmysle, pretože k tomuto problému sa nemožno stavať čiastkovým spôsobom». Toto vedie k pýtaniu sa na zmysel existencie a na hodnoty, ktoré sú základom života spoločnosti: «Pre aký cieľ sme prišli do tohto života? S akým cieľom pracujeme a bojujeme? Prečo nás táto zem potrebuje?» Ako píše pápež František, «ak si nekladieme tieto hĺbkové otázky, neverím, že by naša ekologická angažovanosť mohla priniesť významné výsledky.»Encyklika má svoj názov z modlitbového zvolania „Buď pochválený, môj Pane“ (Laudato si´, mi´ Signore), ktorým sv. František pripomína, že zem, náš spoločný dom, «je aj ako sestra, s ktorou sa delíme o existenciu, a ako krásna matka, ktorá nás prijíma do svojho náručia» (1). My sami «sme zemou (porov. Gn 2,7). Samotné naše telo pozostáva z prvkov planéty, jej vzduch je ten, ktorý nám dáva dych a jej voda nás vyživuje a obnovuje» (2).Táto zem, trpiaca zlým zaobchádzaním a plienením, sa teraz sťažuje a jej stony sa spájajú so všetkými opustenými sveta. S pozvaním načúvať im sa pápež František obracia na všetkých: na jednotlivcov, rodiny, miestne pospolitosti, krajiny, medzinárodné spoločenstvo, a pozýva k «ekologickej konverzii», podľa vyjadrenia sv. Jána Pavla II., čiže «zmeniť kurz» a zhostiť sa krásnej a zodpovednej úlohy «starostlivosti o spoločný dom». Zároveň pápež František konštatuje, že «badať rastúcu citlivosť voči prostrediu a ochrane prírody, a dozrieva úprimné a bolestne preciťované znepokojenie nad tým, čo sa deje s našou planétou» (19). Svätý Otec sa zastáva oprávnenosti pohľadu nádeje, čo sa vyníma v celej encyklike. Všetkým adresuje jasný odkaz, plný nádeje: «Ľudstvo má ešte schopnosť spolupracovať na vytvorení nášho spoločného domu» (13). Človek «ešte dokáže pozitívne zasiahnuť» (58), «nie je všetko stratené, pretože ľudské bytosti, schopné najhlbšieho úpadku, môžu aj prekonať seba samých,  znovu si vyvoliť dobro a obnoviť sa» (205). Pápež František sa novým dokumentom obracia samozrejme na katolíckych veriacich, nadväzujúc na slová sv. Jána Pavla II.: «kresťania sú si osobitne vedomí, že ich úlohy v rámci tvorstva, ich povinnosti voči prírode a voči Stvoriteľovi sú súčasťou ich viery» (64), ale snaží sa «osobitne vstúpiť do dialógu so všetkými, vzhľadom na náš spoločný dom» (3). Dialóg, ktorý sa tiahne celým textom, sa v 5. kapitole stáva nástrojom na riešenie a vyriešenie problémov. Od začiatku pápež František pripomína, že aj «iné cirkvi a cirkevné spoločenstvá – ako aj iné náboženstvá – dosiahli vysokú zaangažovanosť a cennú reflexiu» v problematike ekológie (7). Ba čo viac, priamo čerpá z ich príspevku, počnúc myšlienkami pravoslávneho ekumenického patriarchu Bartolomeja, rozsiahle citovaných v bodoch 8-9. Na viacerých miestach pápež ďakuje protagonistom tohto úsilia, rovnako jednotlivcom ako združeniam či inštitúciám, uznávajúc, že «uvažovanie nespočetných vedcov, filozofov, teológov a spoločenských organizácií obohatilo myslenie Cirkvi v týchto otázkach» (7) a pozýva všetkých uznať «bohatstvo, ktoré náboženstvá môžu ponúknuť pre integrálnu ekológiu a pre plný rozvoj človeka ako takého» (62).Metodický postup encykliky je súhrnne načrtnutý v 15. bode a premieta sa do šiestich kapitol. Začína sa v 1. kapitole načúvaním situácii, čerpajúc zo špičkových vedeckých poznatkov, ktoré sú dnes k dispozícii. Ďalej pokračuje v 2. kapitole konfrontáciou so Svätým písmom a židovsko-kresťanskou tradíciou a v 3. kapitole  poukázaním na korene problémov spočívajúce v technokracii a prílišnej zahľadenosti človeka na seba samého. Štvrtá kapitola predkladá návrh «integrálnej ekológie, ktorá bude jasne obsahovať rozmer ľudský a sociálny» (137), ktorý je neodmysliteľne spojený s otázkou životného prostredia. V tejto perspektíve pápež František v 5. kapitole navrhuje rozvinúť na každej úrovni spoločenského, ekonomického a politického života čestný dialóg, ktorý sa prejaví v transparentných rozhodovacích procesoch. V 6. kapitole pripomína, že nijaký plán nemôže byť účinný, ak nebude animovaný formovaným a zodpovedným svedomím, pričom navrhuje podnety pre rast v tejto oblasti na úrovni výchovno-vzdelávacej, duchovnej, cirkevnej, politickej a teologickej. Text encykliky uzatvárajú dva modlitbové texty, jeden určený pre spoločnú modlitbu tých, čo veria v «Boha stvoriteľa a otca» (246) a druhý pre tých, čo vyznávajú vieru v Ježiša Krista. Ako refrén sa v nej rytmicky opakujú slová «Buď pochválený» (Laudato si´), ktoré takto tvoria začiatok i koniec encykliky. Encyklikou sa tiahne niekoľko tematických osí, ktorými sa zaoberá z rozličných perspektív, čo prispieva k jej jednoliatosti: «vnútorný vzťah medzi chudobnými a zraniteľnosť planéty; presvedčenie, že celý svet je vnútorne prepojený; kritika novej paradigmy a foriem moci, ktoré sa odvodzujú z techniky; pozvanie hľadať iné spôsoby, ako chápať ekonomiku a pokrok; vlastná hodnota každého stvorenia; ľudský význam ekológie; nevyhnutnosť úprimných a čestných diskusií; vážna zodpovednosť medzinárodnej a lokálnej politiky; kultúra odhadzovania a návrh nového životného štýlu» (16).Pápež František je doposiaľ známy v prvom rade ako autor dokumentu Evangelii gaudium, po slovensky Radosť evanjelia. Tento dokument z 24. novembra 2013  však nebol nazvaný „encyklikou“, ale tzv. „apoštolskou exhortáciou“. Išlo teda o pápežský list určený členom Cirkvi na ich povzbudenie k evanjelizácii v súčasnom svete. Pokiaľ ide o najnovší dokument Laudato si´, tento má charakter encykliky. V prísnom zmysle ide už o druhú encykliku s podpisom Svätého Otca Františka. Tá prvá, s názvom Lumen fidei (Svetlo viery), vyšla len tri mesiace po zvolení pápeža Františka a na jej obsahu mal podstatný podiel emeritný pápež Benedikt XVI.
Stručný sprievodca encyklikou česky: odkaz

 

Exhortácie

Radosť evanjelia (Evangelii gaudium) 

Dňa 26. novembra 2013 zverejnil Svätý stolec apoštolskú exhortáciu Radosť evanjelia. Dokument vychádza z propozícií synodCop_ESORTAZIONE_cart.inddy o novej evanjelizácií (7.–28. októbra 2012, dokument ju cituje 27-krát) a pápež ju podľa tlačového hovorcu napísal v auguste 2013 po návrate zo Svetových dní mládeže v Rio de Janiero, pričom originál bol napísaný v španielčine.

Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Ježišom. Tí, čo prijímajú jeho spásu, sú oslobodení od hriechu, od smútku, od vnútornej prázdnoty, od izolovanosti. S Ježišom Kristom sa vždy rodí a znovuzroďuje radosť. V tejto exhortácii sa chcem obrátiť na veriacich kresťanov, aby som ich pozval na novú etapu evanjelizácie, vyznačujúcu sa touto radosťou, a ukázal cesty pre napredovanie Cirkvi v najbližších rokoch.“ (EG 1) Týmito slovami sa začína apoštolská exhortácia Evangelii gaudium (Radosť evanjelia) Svätého Otca Františka, určená biskupom, kňazom a diakonom, zasväteným osobám a veriacim laikom. Jej témou je ohlasovanie evanjelia v súčasnom svete.

Dokument má viac než sto strán. V piatich kapitolách sa venuje siedmim hlavným bodom: reforma cirkvi v misionársom vychádzaní (misionárska transformácia), pokušenie pastoračných pracovníkov, cirkev vnímaná ako evanjelizujúci celok Božieho ľudu, homília a jej príprava, spoločenské začlenenie chudobných, pokoj a sociálny dialóg, duchovná motivácia misionárského nasadenia. Spojivom medzi všetkými témami je milosrdná Božia láska a radosť ako evanjelizačný štýl. Zároveň pápež zdôraznil, že  „od papežského magistéria nie je nutné očakávať definitívne alebo kompletné slovo o všetkých otázkach, ktoré se týkajú cirkvi a sveta“. Píše tiež: „Prehnaná centralizácia namiesto pomoci komplikuje život cirkvi i jej misionárskou dynamiku. Tiež pápežstvo a centrálne štruktury všeobecnej cirkvi potrebujú počuť výzvu k pastorálnej konverzii.“ Presycovať spoločnosť bez rozmyslu dátami vedie podľa exhortácie k nesmiernej povrchnosti pri formuláci morálného stanoviska, a preto je nevyhnutné vychovávať ku kritickému mysleniu a k hodnotovej zrelosti.

Stiahnúť exhortáciu Evangelii gaudium