bl. Pavol VI.

Pavol-VIBlahoslavený Pavol VI., lat. Paulus PP. VI, vlastným menom Giovanni Battista Enrico Antonio Maria Montini

* 26. september 1897 Concesio, Taliansko

† 6. august 1978, Castel Gandolfo, Vatikán)

-pontifikát: 21. jún 1963 – 6. august 1978

-sviatok 26. septembra

Životopis

Narodil sa v dedine Concesio pri Brescii, ako druhý syn v rodine váženého advokáta, obchodníka, vydavateľa a šéfredaktora katolíckeho denníka Cittadino di Brescia. Pápežova matka bola hlboko veriaca žena, ktorá chodila každý deň na sväté prijímanie.

Takmer celé detstvo prežil na vidieku. Začal študovať na jezuitskom gymnáziu v Brescii, ktoré však musel pre chorobu opustiť. Ďalšie vyučovanie absolvoval súkromne. Aj v kňazskom seminári v Brescii začal študovať ako externista. Býval v rodičovskom dome.

Za kňaza bol vysvätený 29. mája 1920. Hneď po vysviacke ho diecézny biskup poslal študovať do Ríma na pápežskú univerzitu Gregoriana. Súčasne študoval aj na štátnej univerzite. Po čase ho prijali do pápežskej akadémie pre diplomatov, ktorá sa vtedy volala Accademia dei Nobili ecclesiastici (Akadémia cirkevných šľachticov). Po skončení štúdia ho vyslali ako nunciovho tajomníka do Varšavy. Z obavy o jeho zdravie ho po šiestich mesiacoch povolali späť do Ríma. Od roku 1922 pôsobil v pápežskom štátnom sekretariáte, 13. decembra 1937 sa stal asistentom štátneho tajomníka a v novembri 1954 bol vymenovaný za štátneho podtajomníka.

1. novembra 1954 ho vymenovali za milánskeho arcibiskupa. Do úradu nastúpil 4. januára 1955 a tak účinkoval, že sa, ako sám povedal, cítil ako „arcibiskup robotníkov“. O štyri roky neskôr, 8. decembra 1958 ho pápež Ján XXIII., po svojom nástupe ako prvého, vymenoval za kardinála.

Pontifikát

pavol6_erb

Erb Pavla VI.

Za pápeža bol zvolený, ako umiernený pokrokár, 21. júna 1963, po jednom z najkratších konkláve v dejinách cirkvi. Už v roku 1964 vykonal ako pápež prvú pútnickú cestu do Svätej zeme, kde sa 5. januára stretol s carihradským ekumenickým patriarchom Athenagorasom I., čo bolo historicky veľmi dôležité stretnutie z pohľaduekumenizmu. V záujme ekumenizmu usporiadal tiež stretnutie s arcibiskupom canterburským Michaelom Ramseyom v Ríme 24. marca 1966, opätovne s ekumenickým patriarchom Athenagorasom I. najprv 25. júla 1967 v Istanbule a potom 26. októbra 1967 v Ríme.

Pavol VI. okrem cesty do Svätej zeme absolvoval aj iné pastoračné cesty. Navštívil Filipíny, Austráliu, Indonéziu, Samou, Hongkong, Irán a Srí Lanku. Jeho neobyčajné cesty do Indie, do OSN v New Yorku vzbudili pozornosť svetovej verejnosti. Medzi novinármi ho nazývali Flying Paul (Lietajúci Pavol).

Pavol VI. zrušil index zakázaných kníh a názov Svätého ofícia zmenil na Kongregáciu o náuke viery. (Sväté ofícium bolo následníkom stredovekej inštitúcie preinkvizíciu.)

V zahraničnej politike bol pokračovateľom mierovej koexistencie Jána XXIII. Rozhodol sa pokračovať v Druhom vatikánskom koncile, ktorý prerušila smrť Jána XXIII. Aj keď s veľkou opatrnosťou, ale chcel pokračovať v zbližovaní sa s východným blokom v intenciách svojho predchodcu.

Blahorečenie

Pápež František v piatok 9. mája 2014 rozhodol o blahorečení Pavla VI., ktoré sa uskutočnilo v nedeľu 19. októbra 2014. Jeho pozostatky neexhumovali, ako relikvia slúžili stopy krvi na odeve Pavla VI., ktoré na ňom ostali po pokuse o atentát na pápeža v Manile 27. novembra 1970. Počas blahorečenia mal pápež František oblečené zlaté rúcho, ktoré dostal Pavol VI. k osemdesiatym narodeninám a použil aj jeho biskupskú palicu a kalich. Jeho sviatok sa v cirkvi slávi 26. septembra.

Encykliky, exhortácie a listy:

  1. Ecclesiam suam (6. augusta 1964)
    Encyklika, ako má Cirkev plniť svoje poslanie v prítomnosti
  2. Populorum progressio (26. marca 1967)
    Encyklika o rozvoji národov
  3. Sacerdotalis caelibatus (24. júna 1967)
    Encyklika o kňazskom celibáte
  4. Humanae vitae (25. júla 1968)
    Encyklika o správnom spôsobe regulovania pôrodnosti
  5. Antiquae nobilitatis (2. februára 1969)
    Apoštolský list na 1100. výročie smrti sv. Cyrila
  6. Marialis Cultus (2. februára 1974)
    Apoštolská exhortácia o správnom spôsobe a rozvoji uctievania blahoslavenej Panny Márie
  7. Evangelii nuntiandi (8. decembra 1975)
    Apoštolská exhortácia o ohlasovaní evanjelia v dnešnom svete