Ján Pavol I.

934925Ján Pavol I., vl. menom Albino Luciani,

* 17. október 1912, Forno di Canale, Taliansko

† 28. september 1978, Vatikán

Albino Luciani bol taliansky duchovný a 263. pápež rímskokatolíckej cirkvi (zvolený 26. augusta 1978). Zomrel 28. septembra toho istého roku. Jeho tridsaťtridňový pontifikát bol (spolu s pontifikátom protipápeža Benedikta V.) desiatym najkratším v cirkevných dejinách. Keďže zomrel skôr ako sa mohol podstatne zapísať svojou pápežskou činnosťou, spomína sa naňho pre jeho priateľskosť a pokoru, pre ktoré je porovnávaný s „Dobrým pápežom Jánom“ – všeobecne populárnym pápežom Jánom XXIII.

Detstvo a raná kariéra

Narodil sa vo Forno de Canale (od r. 1964 Canale d’Agordo) v oblasti Belluno (severné Taliansko). Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny.

Kňazom sa stal 7. júla 1935. Študoval teológiu, doktorát získal na prestížnej Pápežskej Gregoriánskej Univerzite v Ríme. Neskôr bol prorektorom seminára diecézyBelluno (1937 – 1947). Učil tu predmety dogmatika, morálna teológia a kánonické právo. V roku 1948 bol vybraný ako pobočník generálneho vikára diecézy, o desať rokov neskôr sa stal generálnym vikárom sám (1958). Ešte ten istý rok však úrad opustil, pretože ho Ján XXIII. vymenoval za biskupa v diecéze Vittorio Veneto.

Zúčastnil sa na druhom vatikánskom koncile (1962 – 1965). 15. decembra 1969 ho pápež Pavol VI. vymenoval za patriarchu Benátok. Ten istý pápež ho 5. septembra1973 povýšil medzi kardinálov.

Za pápeža bol zvolený 26. augusta 1978 pri treťom sčítaní hlasov hneď v prvý deň konkláve. Zvolil si meno Ján Pavol I. (ako prvý pontifik v dejinách mal dvojité meno), pretože chcel nadviazať na dielo svojich predchodcov, pápežov Jána XXIII. a Pavla VI., a spojiť tak ich pokrokové a tradicionalistické vlastnosti. Už 27. augusta 1978 oficiálne oznámil kardinálom svoj zámer pokračovať v druhom vatikánskom koncile. Zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej fascinoval tisíce prítomných novinárov. Svoj odpor k pompe a vonkajšej paráde prejavil hneď po zvolení, keď odmietol tradičnú pápežskú korunováciu a pri svojej inaugurácii 3. septembra 1978 na námestí sv. Petra prevzal iba pálium ako znak svojho pastoračného úradu.

Pontifikát

erb

Erb pápeža Jána Pavla I.

GiovanniPaoloI1978Povahovo bol veľmi podobný Jánovi XXIII. – aj on mal priateľské vystupovanie a zmysel pre osobitý humor.

Napriek veľmi krátkemu trvaniu svojho pontifikátu Ján Pavol I. stihol urobiť niekoľko zmien. Zrušil používanie majestátneho plurálu v pápežských príhovoroch a dokumentoch. Predstavoval konzervatívca v otázkach morálky, ale reformátora a pokrokára v oblasti cirkevných štruktúr a poňatia poslušnosti v cirkvi.

Jeho pontifikát ukončila náhla smrť v noci z 28. na 29. septembra 1978. Ako jej príčina bolo stanovené srdcové zlyhanie. Telo bolo urýchlene zabalzamované, čo znemožnilo pitvu a bolo v rozpore s talianskymi zákonmi; Vatikán to zdôvodnil tak, že jeho zákony pitvu pápeža zakazujú. Oficiálna príčina smrti je stanovená ako infarkt myokardu. Rozbory lieku, ktorý sa našiel vedľa mŕtvoly, ani iných možných dôkazov sa však nikdy nerobili. Po tom, ako sa verejnosť dozvedá o príčine smrti, neter pápeža vyhlási, že nikdy nemal problémy so srdcom a brat Edoardo potvrdzuje, že zdravotný stav pápeža po lekárskej prehliadke, tri týždne pred smrťou bol v poriadku.